Nou pa wont pou-n ta vin mété LAVALAS sou chèz bouré sa enko?

Patrick Princivil - December 18 2013, 1:58 PM

Fois sa a pap gin kamonflaj non! et si ta gin kamonflaj map foutre denonsé yo.

Oh! papa Bondyé ki nan syel koté group frère parent?

voyé yo aide-m avec ban-n colone moun sans coeurs sa yo.

1.) Nou pa wont pou-n ta vin mété Lavalas sou chèz bouré sa enko?

Mwen tap konsidéré nou kom ban pil caca, Raoul Cedras pété nan figi nèg la, en term yon prêtre catholic ki tap parlé de Jézi, Jézi ginlè pat avè-l vré.

Américain rentré nan propre pays Aristid li pran'l tan kou yon ti poule ki maré nan pieds table et puis la'l voye'l jété en Afrique: Moises, Josué, Joseph, Reine Ester, Roi David, et min'm Roi Salomon te pote victwa, mwen saisi pou'm te wè Philistin mété Lavalas déyo nan pays a mal konsa, ginlè sé ban Lavalas tap chofé nan l'égliz catholik.

Nom nan mété pèp Haïti nan gro trouble avec moun cité soleil, Bèlè, Delmas, min-m tandé gin yon afè grand savan; li gin yon savan ladan mwen pafin sonjé, yon moun ki gin vrai nom en e-mail mwen li. S a Raoul Cedras te fe a pat bon vre, min se pa sak te pou fe'l simen za-m bay malfecte yo

Lè nou pansé vi retounin accepté Lavas come candidat pou Prézidan d'Haïti anko sa nou pwal di avec toute maniféstan ki té pran la rue en Haïti et ki tap crié byen fo Aristid pilé ti bébé nan pilon, Aristid marchan drogue etc. sa nou pwal di avec yo?

gadé jan nou lèd. Sé pa jeune garson police san manman Aristid yo voyé anba tè, et dyab yo yé, peut-être yo mangé yo. nèg la monté sou pouvoir a peau grin-n li et li monté multi millionè sa sa utile Haïti?

Bondyé te al pran Joseph nan prison li té mété'l Premier ministre, sa te yon bagay special; Bondyé te al pran David nan yon rajé tout santi zèb et monté li Roi, sa sé té yon bagay spécial, Aman té monté yon complo pou li té fè Roi a touyé tout juifs yo et puis Bondyé té choisi Reine Ester ki te yon Juif poul té sové pèp juif la, sa sé yon bagay spécial ginlè mission Aristid pat spécial.

Nou krazé crane tèt classe pauvre la nan étudié belle français sou prétext créole nou an pa yon langue comercial, sa vlé di créole nou an pa gin valè et pui en créole nap fè des millions, mwen pa kwè sa a spécial.

Nal pran Réné Préval nan yon champ banbou nou montel 10 ans Prézidan et dix ans premier ministre, en term agonome montré-m yon pied bois li té planté?

koman nou fè lèd konsa?

pou noumin-m nou pat pansé si té gin yon pauvre malheureux humilie ki tap vin campé contre tout vieux principe sa yo?

et bien mwen té sou do pieds chef d'état yo depuis 05 Février/1986-2008; 2008-2013; mwen té pran yon break min lè mwen vin wè candidat politicien Haïtien pachiman sa yo déprogramé mwen obligé tounin nan pil bouda yo enko. Conseil map ba nou pitié pou malheureux.

Prézidan Martelly avec Lamorthe pap capab ginbé volè yo yo min-m seule yo besoin presans Bondyé min li bon; mézan-mi alé nan plateau central entre Lascahobas et Belladè pou nou wè a propre zyeux nou, sé pa ti route kap developé deyè a non, sé pou sa Dominicain yo anrajé wi; tout moun planté pois sou terre yo tet Dominicain yo commensé cho. Jou va jou vient caca zyeux pa lunette; d'après recherche mwen sou youtube au sujet Prézidan Martelly nan musik li té kon fè yo, pou lap remettre tout bagay sa yo nan palais nationale d'Haïti nou ka di sa a sé yon bagay spécial ki vini de Bondyé

S'il vous plaît identifyé (RDNP, PHTK...) fè sure li pa ni unité et Jean Claudist.

Aristid avec Jean Claude Duvalier ka Premier ministre nan pays d'Haïti, François Duvalier avec Jean Claude Duvalier pat cochon, min d'après sak fin passé yo Pezidan pa pou li. Classe pauvre la travay très fo pou phylozof, pou ki sa yo pa ka yon nan sa ki gin minimum 2 ans nan science politik nan Canada-US ki gin chance yo pou yo Prezidan an Haïti?

mwen kwè sa, min-m si yon chien kap vivre pendant yon minimum de 2 ans nan Canada-Etats-unit li pap fè wonte, lap fè anpil bon bagay nan pays d'Haïti. Mézan-mi an nou rétiré vieux l'idé pouri sa yo nan tèt nou surtout diaspora yo, sé Ottawa mwen té yé pandant 15 ans, anpil moun avec combien diplôme nan min yo, pa ka join pisé massissi ak madivine pou yo mopé nan l'école yo, l'hopital yo bureau l'état yo, magazin yo etc. comment fè ké sé moun ké US - Canada pap min-m pran pou balai biznis yo se yo min-m kap fè la pluie et le beau temps nan palais national, volè afè moun nan douane?

Mwen voyé yon barik en Haïti ti vicieux yo vole tout pantalons ak chemises, savon, outils etc.

Mwen te sot rentré avec deux ti grin-n malèt port au prince par Americain airline, chak té pézé 50 kilo yo fè complo yo voyé yo nan depot nan airport Haiti pou volè nan dépo airport la dechèpiyé, tout moun ki voyagé avek malet sé jist pran malet yal fè route yo, caca yo casé yon nan malèt yo, et puis yo dim fok mwen payé tax, mwen té répondre yo ké map payé tax la min fok mal payé tax en haut nan caisse la yo té tiré pieds, kwè mwen mwen pa tap min-m bay yon gourde nan depo a, mwen rentré en Haïti avec $450 US mwen pat gin chwa, ti vicieux yo volè bagay nan malèt la pou $70 US et puis yo té soti pou yo té fè-m payé yo $140 US anba table, nan plaidé rédi yo té pran $50 US nan min-m plis sa yo pran. Mwen pa kwè malpropreté pays sa a ap jan-m changé.

La police soit dizan fermin moun nan prizon, jist bay yon ti kob anba table et puis passé nan yon lot porte lalé lakay nou

Gin yon raison ki fè-m déprogramé nan bouda yo a, mwen jiré mwen pap kité Haïti pou ban-n volè sa yo.

Yo min-m servi avec l'évanjil pou yo volè afè moun. gin yon ki di sé Adventiste li yé, pa bliyé gin Adventiste du septème jour gin alventiste; mwen té habité avec li pendant 4 ans environ a Toronto-Canada, li réfé-m bay yon frère li en term ki gin kay pou loué, malgré kay la te pran choc nan tremblément de terre men nou té riské vie nou et nou té rété ladan a yon condition pou nou té réparé-l, sé té nan min-m moment chat maron yo te volè contenaire mwen nan douane, lè nou té wè pat gin route pa bois nou té abandoné, nou té rétournin Canada pou nou té wè comment pou-n té rétiré containaire la nan douane, frere vole a mandé-m comment mwen wemkay la, mwen té répondre que sé ta plus mieux pou yo si yo krazé caye la nèt et reconstruis yon lot puisque mwen te doué frè a sou kay la, mwen pat kon ki complo li tap fè avec frè a, nan min-m semaine nan frè rentré nan kay la ak yon mère catholic yo kasé kay la yo pran tout afè nou.

Si nou kwè-m menti min numéro téléphone koté mère a rété: nom li sé Francis telephone: 0011-509-368-778-74: nom mwen sé Patrick Prncivil, mande'l pouki sa li habite jist Christ-roi-rue Lamartine ruelle Norguess #09 bis pou la'l kasé kay mwen jist nan carre four Diquini pou tandé sa lap di, yon mère ki rélé tête li réligieuse.

Mwen pran yon nom ki di sé Adventiste que li yé et puis li di que sé juge de paix que li yé, nou kon-nin parfois yo di yo avocat, juge, menti yo pa mn'm ka fè yon bon lecture par ce que yo jiste acheté diplôme nan anba table ti vaut rien en fè consta, limin-m ki ban-m yon massissi parey li come avocat, yo ginlè recevoir yon l'argent anba table ki sot au Canada et nou kon-nin mère sa yo ak prêtre yo sé yon gan volè yo yé, yo mété tête yo ansemble yo foulé jistis mwen anba pieds yo. Véyé zo nou a moun sa yo.

Nom juge la sé Laumidas:
nom avocat massissi parey li a sé Jacquenet
salop habité au # 95 Turjo:
011-509-3-762-6345

Charonje santi ki rélé Moïses Jean Charle avec tout magouyè parey li si yo pa rété tranqile sé pou fièl yo pété.

Lè konsa yo jwen ak zo gran-n yo tou, gin yon Sénatè nan parlement Haïtien ki alé nan douane Haïtien an li wè machine yon diaspora nan douane, li rinmin machine nan li bay directè douane yon kob anba table pou machine nan, directè douane nan taxé missyé jistan li pa ka pran machine et puis sénatè a acheté machine nan anba table, mèt machine wè yon fan-m ap kondi machine nan nan la rue port au prince, li payé yon nom ak yon gro camion pou manyin membre fan-m nan mwen pat we, yo dim chaufè camion an krazé fan-m nan a tout machine nan

Monsieur chef d'état yo met lod nan la vie nou, mwen ka compran que François Duvalier pat bay bon exemple koté li té essayé rétiré tout intellectuel nan pays d'Haïti, sak pat vlé alé li té touyé yo, se sa ki min-nin pèp Haïtien an nan situation sa.

Les nap gardé min-m Jean Claude Duvalier, malgré, li té fe 30 ans nan palais Haïtien an et malgré li passé 25 ans laFrance, jist kounyé a li pa vlé di yon mo créole nan diskou li et nou ka wè sé jist nan yon ti feuille papier sèlman li campé pou'l li diskou, si yon van passé li pran papié a lap caca, tandisque nou voyé langue créole nou an jeté par ignorance et min-m nan légliz sé sa yap fè, pa blyé majorité pèp Haïtien an parlé creole, yo pa min-m ka konpran sa Prézidan ap di. Nap krazé crane tèt élève yo nan étudié tout bagay en Français par coeur et pou yo passé fo yo swé par ce que yo pa gin kob pou yo payé directè yo anba table pou yo gin papié a et nou pap min-m pran yo pou yo balé bureau l'état Haïtien yo, yo gin yon chance sèlman si yo voyagé a l'étrangé, li pa fè sans. Nou kon-nin sa très bien, pi fo pèp rich Haïtien an se jist kon li pou yo konté l'argent, dépuis yo fin kon konté l'argent an yo pa besoin éducation; avec l'argent an yo ka payé anba table pou yo gin quelque soit papié yo besoin.

Mwen pa gin aucun respect pou moun sa yo; gin 2 ou 3 ladan yo ki toujour ap gonflé kou yo tan kou codin oh yo té fè grand étude à l'étrangé sa pa utile moun anyin paské yo volè pi rèd passé chat maron, mété lod nan lavi nou. Gardé sa Moïses Jean Charles avec colone caca parey li yo ap remettre nan palais nationale, yo fou. Yon Prézidan monté nan yon palais san diplôme, koté Canada-US pa tap min-m ba li job balé pasé mop pandan li jist soti nan musik et pui'l poté bouré pou'l gin job, no way, peut-être si li ta gin experience nan nétoyage déja. Puisque li pa malhonèt, li battre volè yo san diplome, li min-m ak Lamorthe yap travay pou kob la, lot yo sé pran yo tap pran kob la; sa pralé lentement, yap pran experience min yap mété Haïti loin mwen kwè sa; viv Prézidan Martelly pou minimum 10 ans, après 10 ou 15 ans vive Prezidan Martelly pou Premié Ministre a vie. Après Martelly fin Prezidan vive Lamorthe Prezidan pou minimum 10 ans, après Lamorthe fini Prézidan vive Lamorthe Premié ministre a vie, mwen paré pou 50 mille volè kap vin candidat nan prochain élection yo. Si sénatè sa yo kap travay contre Prezidan Martelly yo sé pou'l foutre yo nan prizon et jeté clé a nan la mer ou bien place Prezidan ak Lamorthe pa nan palais a.

Si yap fè caca et puis Prezidan pa gin asé pouvoir pou'l metté yo nan prizon ou dehors sé pou Prézidan Martelly ak Lamorthe remettre yo palais Nationale d'Haïti min avant ke yale se pou Prezidan Martelly vendre mézi sé terrain l'état ki gin yin, vendre yo sou nom zan-mi ak fan-mi anba table et pran kob sa yo al developé province Haiti: meté l'école, route, tan kou jan yo di'l la et yo pa cochon, yap travay vré, ak yon condition fo Prézidan Martelly ak Lamorthe mété frontyè nan province yo, pa kité moun sa yo traversé frontyè sa yo, sé cochon yo yé.

Lè Prézidan ak Lamorthe fini mété frontyè sé pou'l fè resansman nan pays d'Haïti korecteman et bay moun yo carte sécurité social par ce nou pa ti cabrit ak ti bourik.

Fo gin anpil compagny automobiles pou chargé nou chak mwa, bagay sa a min-nin anpil crime en Haïti, nègre yo pa accepté pou yo gin bel machine yo pou yon moun frapé'l, si moun ki pèdi pa ka réparé moun nan
moun sa riske mouri.

Pou-m tou-nin sou afè qualification mwen té kité Haïti avec anpil expérience: Mwen té rivé nan quatrième secondaire en Haïti, papa'm té apran mwen charpentié pandan mwen té l'école, mwen quite l'ecole la par ce que mwen té gin plan pou-m te rentré nan Léopard pou-m ta'l touyé lieutenant Bronsi nan casene Pétion-ville la, générale ki fè docié viol pou mwen an nan ti post police bo marché Pétion-ville a et madan'm ak mesyé ki te akize-m yo; Jezi viré bagay yo gloire à Dieu. Depuis Haïti mwen té charpentier, mason, ferayè, mwen fè bloc, poté bloc, mwen poté ciment, mwen fouyé watè, mwen renmasé fatra kounyé a min-m sé pi rèd sé selman massissi volè, touyé moun, mangé moun, zobop, chanpoel lougarou etc mwen pa fè.

Papa-m ki te fè tout carière li ap travay pou gro chef, avec ingényè mulâtre, manman Michelle Benette Duvalier etc. Obligé vin Canada avec manman mwen, en term yon contractè ki tap travay en Haïti pou gro chef avec plus que 40 ans experience te obligé al mopé pisé massi ak madivine, bouzin etc. nan Canada a l'age de 61 ans pou 2 -3 feuille dollar Canadien bagay nou ta supozé ka fè nan pays nou si té gin bon gouvernement en Haïti; yo kité Canada en 1986 lè sa a dollar Haïtien té presque min-m bagay ak dollar Americain.

mwen te rentré au Canada en 1990; lè sa a li pat ka travay enko, malgré li té alé nan company avec mwen pou-l té we si yo ta passé job la ban-mwen yo té révoké'l et yo pat min-m pété nan coton ban-m senti.

Mwen compran sa, fo nou ka li produit chimic yo avant nou utilizé yo min mwen té rési join yon job mopé pisé massi ak madivine, bouzin etc. nan Canada sou 2 ans. Changé lavi nou, mwen compran ke fo François Duvalier te fixé mulâtre yo, fo nou we ke'l té égoiste tou, li te pran Jacques Gracia come bras droite li par ce Jacques Gracia pat min'm kon-nin lire et ecrire et sé sa li té fè avec presque tout moun ki te bo koté'l yo jist pou'l té kinbé pouvoir dictatè li. Si nou pa mangé pois nou paka caca pois.

Diasporas yo messaj sa adrésé avec nou,

Dominicain yo komansé jaloux par ce eskanp figure Haïti komansé changé yo meté avec Americain et yo fè complo pou Dominicain déstabilizé nou, ouvert zyeux nou, nou min-m ki à l'etrangé à 2 plats mains nou, imajiné nou, blanc yo fè complo yo voté yon loi et puis yo di nou ke yo pa rekonèt citizen nou a enko et puis yo maché pran nou a tout piti nou et voyé nou jété en Haïti sa nou pral mangé en Haïti?

En nou rélé Américain Philistin et Haïti Izrael, Philistin rentré nan tout province Haïti yo simen acid chimic sou tout pieds cocoyé nou yo et yo touyé yo jist pou nou ka acheté pa Dominicain yo, gin anpil lot abu yo fè nou, pou kalanbè Moïse Jean Charles avec ban chien 2 pieds parey li yo arivé al boulé caochou devant anbassade Philistin pou rélé aba Martelly avec Lamorthe nou pa di anyin?

Comme mwen di mwen rimin nou anpil, mwen ta bien contan si'm ta sove et pui'm ta we nou tout nan syel, mwen paka docte pou'm pe ba nou piki, messaj yo di se vre, examinin yo pou nou we si'l fe sans.

Related Article:

Eske Carte de Vote Haiti yo di Membre ki Partie Politique ou ye?

QUESTION: Lè yon moun anregistre pou vote en Haiti, eske Carte de Vote la di nan ki pati politique li ye? Tankou Ozetazini, nan kat vote la...

REPLY to this message

Return to Message List