Gadé ti Jude Céléstin kap vin fè moun...

Patrick Princivil - January 19 2016, 4:20 PM

Gadé ti Jude Céléstin kap vin fè moun pè jodi a?

Mwen konpran trè byen ké ti klas pòv la nan grangou,
ou kwè sé dépi 200 ans sékonsal téyé?

Men si Prézidan Martelly kòmansé lévé éskanp figi péyi a li pa ta ka fini ranjél nan 5 ans.

Mwen inpé faché kont PHTK kont vyé zèv Vodou, Kanaval ké yap kontinyé fè nan péyi a pou jété plis plichon nan péyi a, aprè sa si sété pou mwen Prézidan Martelly té mèt fè 3 manda ap dirijé Ayiti kòm Prézidan Dayiti, paské sé yon gouvernman kap travay, anpil réspè pou PHTK.

Si sé manti ké map bay, jis email patrickprincivil [at] gmail.com !

Pami tout Prézidan ki té pasé sou pouvwa Ayisyen an sé Jean Bertrand Aristide ak Réné Préval ki té pi malpwòp. Tout Ayisyen dwé sonjé Sa chimè ak zinglendou tap fè an Ayiti.

Satan fouyé twou li épil tonbé ladan.

Kounyé a yo pèmèt yo pou yap kritiké MUNISTAH jodi a, Jean Bertrand Aristide té voyé chaché MUNISTAH pou té bal sékirité: wi sété yon bòn idé paské sa Raoul Cédras té fèl la pat bon. Pandan MUNISTAH tap bal sékirité a apa sé chimèl té lagé nan bouda pèp la pou té fini ak ti rès pèp la?

apa sé menm Jean Bertrand Aristide sa ki tap monté tèt pèp la poul té di yo ké lè yo grangou pou yo té monté nan mòn yo pou yal déplimen moun rich yo, sé tout sòt vyé mésaj sa yo ki té pousé Raoul Cédras manyen manm misyé, nou bliyé sa?

Si Jude Céléstin monté Prézidan Dayiti pèp la kaka, chimè ak zenglendou ap rétounen nan bouda nou pi rèd. Nou bliyé sa?

MUNISTA sa a ké Moise Jean CHarles, pè éternel pa vlé wè a, lè gang zenglendou ak chimè nan Cité Solèy, Bèlè, Gran ravine, Dèlmas 2 etc. tap mal mennen pèp la koté ti polis Réné Préval yo té yé?

Dabò sété yon pakèt poulè péyi Dayiti té genyen: lè yo té kon rélé yo, si yo pat di machine polis pagen gas, yo mandé viktim yo ki koté opératyon ap fèt, si sété nan zòn bandi sa yo kap opéré a, yo té kon di ké bandi sa yo gen pi gwo zam pasé yo yo pap mété pyé, tout lè sa a, Réné Préval sé klérenl té chita lap bwè ; nèg la sé yon kaka kléren li yé li pa janm gen oken bon kontwòl poul réglé anyen ki séryé pou Ayiti.

Sé gras a bonDyé nan syèl la ki té fè MUNISTAH tal mété dlo nan diven kriminèl yo: yon misyon ki poko menm fin akonpli.

Réné Préval menm sé poul ta toujou ap di chapo ba pou MUNISTAH chak jou, paské lè malfètè yo tal raché pòt palè sou misyé a si sé pat MUNISTAH jodi a zo misyé pa tap menm bon pou fè lakrè.

Mwen ta swété pou PHTK bay MUNISTAH kat citizen Ayisyen pi vit ké posib pou yo ka voyé chaché fanmi yo viv an Ayiti.

Si pou ban vyé moun sa yo ta rétounen nan figi moun ankò mwen tap répwoché CEP a anpil sou sa, tan pou sé Laurent Lamothe yo té bay kanè, mil é mil fwa pito sé Jude Céléstin yo té chaviré nan jwèt la, paské pandan Jean Bertrand Aristide ak Réné Préval tap gaspiyé péyi a, kisa Jude Céléstin tap maché fè nan péyi a?

Sété maché konyen pitit moun yo nan tout kwen péyi Dayiti, mété yo chita sou traktè léta san éspéryans pou yo tap gaspiyé; si gouverman Ayisyen an ta pasé yon lwa pou fè tout gason réklamé pitit yo nan péyi a, Jude Céléstin poukont li fòl gen plis ke 1000 pitit nan péyi a poul ta ranmasé.

Sé pa bo gason nap chaché sèlman pou réprézanté pou Ayiti ak nou nan Dyaspora, nap chaché kandida ki pa parésé kap travay di pou touyé vè nan vant maléré.

Lè Prézidan Martelly ap rémèt plas la bay Jovenel Moise le 7 Févriyé, 2016 la ;Gouvernman Amérikein an pap ka pèmèt yo pou yo ta parèt ak oken vyé bagay négative kont Prézidan Martelly sou zafè travay li kél pa fè, paské pandan tout tan malfèktè yo tap krazé brizé ; koupé wout, mété difé, fè dézòd adwat agoche pou yo tap kriyé fò Prézidan Martelly alé, Prézidan Martelly té toujou ak pèl li nan men li ap travay ; Prézidan Martelly té toujou tap koopéré ak tout travayèl yo poul tap manyen menm zouti sa yo poul tap travay tou.

Pa fè sòt nou avèk mwen, zafè zòt kap fè kapon dévan opozisyon an, o nom de Jézi: ané sa a mwen sé sèl défansè, pagen wout pa bwa pou opozisyon an. Mwen pa pè kout zonbi, mwen pa pè masonlòj, mwen pa pè lougawou, mwen pa pè pwazon, mwen pa sanpwèl, mwen pa pè vodouyizan é mwen pa pè ISIS, mwen pa pè gouvernman Amérikein an, mwen pa pè Opozisyon an, mwen pa pè PHTK, mwen pa pè doktèm yo, mwen pa pè pastèm yo, mwen pa pè tout fo pwofèt kap maryé gason ak gason ; fanm ak fanm yo, mwen pa pè gwo zam, mwen pa pè prizon, mwen pa pè juge, mwen pa pè avoka, mwen pa pè sèkèy etc. Jude pa menm bézwen ap itilizé bèl Fransè, palé kaka paské sé nan bèl pawòl yo té krazé Ayiti pandan 200 ans. Yo pat janm menm planté yon ti pyé bwa nan péyi a ; lèm té kon pasé yon koté an Ayiti poum tap gadé pakèt ti bannan mizérab ki tap wouzé sou bonDyé bon, dépi nou té kon gadé figi plant yo: figi plant yo té kon maké mizè.

Tomate: ka vwazen, zonyon: kay vwazen ; pòm de tè: ka vwazen ; manyòk: ka vwazen ; zé: kay vwazen ; patate: kay vwazen ; pwa Miami: ka vwazen ; diri Miami: ka vwazen.

Nan ka sa a pito PHTK légalizé krak, kokayin, mayigwana ak lòt dwòg yo poun ka van é mété lajan nan pòche nou.

Yon pakèt kandida parésé ki pat janm fè anyen pou péyi Dayiti.

Kounyé a sim tapé: www.phtk.ht
www.agroservice.ht

Mwen kapab kon sa kap pasé nan péyim, menm si mwen pa nan péyim jodi a.

Koté nou pwalé ak Jude Céléstin ak tout pakèt ti pòv mizérab opozisyon an?

Yap plenyen mizè: al fout van dlo, marinade etc nan lari a. Al fout nétwayé soulyé, sa yo sé paté cho: moun bézwen yo an tou tan. Plen bagay moun ka fè an Ayiti poun fè lajan, al van mayi boukannen.

Sispan anmèdé zòrèy PHTK a ak CEP a ; sé yo ki kon frustrasyon nan péyi Dayiti, yo granmoun yo gen dwa chwazi kandida ak Prézidan ké yo vlé.

Pa fout chaché anbarasé pyé moun.

Mwen tou mandé Laurent Lamothe: pigal menm bézwen krisifyé CEP a, menm kél ta ap pousé opozisyon an anba anba pou anilé éléksyon an, pagen oken vyé konplo ka pwal pasé ané sa a, Sé Patrick Princivil kap opéré o nom de Jézi ané sa a, sil bézwenm voyél Prézidan an 2021 an sé ployé zèl li, li déja fin riche; pa mété twoub nan péyi a plis ké janl yé a.

CEP a gen dwa fè sal vlé, si Laurent Lamothe té bon konsa, lè CEP a té rétirél la, menm jan pèp Ayisyen té kon ap rélé anmwé fè tenten, fè grèv pou yo tap mandé pou Jean Bertrand Aristide té rétounen nan palè a aprè lè Raoul Cédras té fini manyen manm misyé a yo ta fè menm bagay la pou Laurent Lamothe tou. Gouvenman Dominikein pa tap rélé anmwé diktatè.

Pou jis kounyé a map wè é map li nan atik yo sou internet kòman yo kouwoné misyé kòm wa koripsyon.

Moun Kwafè tap rélé anmwé kont Laurent Lamothe, tou patou an Ayiti yon majorité pèp Ayisyen an tap rélé Aba Martelly - Lamothe.

Yo menm ékri aba Laurent Lamothe nan tout miray port au Prince.

Mwen konpran sa trè byen, sété men mas pèp sa a ki té kriyé byen fò pou té krisifyé Jézi. Si Laurent Lamothe Bézwen Prézidan an 2021 an sé rété trankil, si Lauren Lamothe rékonèt ké lè gen rasanbléman gouvernman lakay: vodouyizan ap patisipé, masonlòj ap patisipé, lougawou ap patisipé ; men bon Krétyen ka patisipé tou, paské péyi Dayiti pa pou yo sèlman.

Zafè pou nou - menm bon Krétyen ap tandé pou vyé mizik kouzen zaka map travay avèw ; azaka médé map travay avèw. Sé Prézidan Martelly ki Prézidan péyi a sé vré ; men misyé tap bay péyizan kek ti kabrit sé menm bagay sa yo ki tap pasé.

Si misyé ak Prézidan Martelly réspékté tout bagay sa yo ya gen chans pou rétoune.

Prézidan Dayiti.

paské si yo pa fè sa, nou déja konnen yo, yon pwochèn fwa nou pa pwal ankò ; yon pwochèn fwa kèlké swa CEP gouvernman Ayisyen an mété a ap koulé yo tout otanm ékzisté.

An nou chaché travay pou lè nou patajé épi nou patajé ak réspè pou nou - menm bon krétyen yo ak lòt moun séryé yo gen chans poun patisipé tou. Si gen pou foulé dwa moun anba pyé, sé pi myé yo foulé dwa kriminèl yo anba pyé paské yo pa kanpé sou anyen.

Kèlké swa gouvernman Ayisyen an chanjé CEP sou CEP ; map toujou travay trè fò pou CEP a foulé Opozisyon sam wè la a anba pyé yo pou jistanm mouri.

Yo pat janm kanpé sou anyen, yo pa kanpé sou anyen.

Woulém débò banm nèg bannan nan ; ki mélém Jude Céléstin pa alé nan éléksyon?

bon sé tanl kel pwal pèdi paské nou pa bézwen misyé, paskél pat rémèt anyen sou gouvernman Jean Bertrand Aristide ak Réné Préval la, koté nou pwalé avèk yo?

Omwen si yo chanjé, yo montré ké yap travay, tankou Laurent Lamothe ki kòmansé antré nan òganizasyon, pli zo mwen kap édé moun ki plis nan malsité yo, sa fè sans pou mwen. Men sa pa di poul ap tayé zèb anba pyé CEP a ak Jovenel Moise pou fè yo tonbé, sa a tap jès anbisyé (selfishness); Sil bézwen Prézidan, lap tan 2021 ; sil fè dézòd sou gouvernman Jovenel la lap pran anpil gaz lakimojèn, bal plastik é menm mouri.

Débloké péyi a.

Si Laurent Lamothe té bon konsa: apa pou jis kounyé a la mairie, kazèk ak ak asèk toujou ap opéré sou ti machan yo, krazé afè yo, vòlè zafè yo, sal té fè pou sa?

Gadé sé pandan Prézidan Martelly rété yon mwa poul alé a, sé kounyé a li rési palé de sa. An nou sispan defan pòche nou poun ka péyé gwo bill kay nou ak bèl oto nou sou zo do mas pèp la?

Moun ap plenyen sou route Delmas tout jounen, tout nan nwuit, dépi moun yo fin pran ti kòb yo nan bank yo: ganstè yo déja tou éstasyoné nan bèl machine yo nan yon kwen bò lari a pou ralé zam sou yo, pran tout lajan yo, sa Laurent Lamothe té fè pousa?

Sak pi fè mal la :yon zòne blokis koté ki ranpli avèk machine, kòman yo fè paka kenbé vòlè sa yo?

Insékirité patou nan péyi a, tout moun ap défan pòche yo, sé pa yon késyon de mastè dégré nan inivèsité sèlman, dabò tout moun yo toujou pi imilyé yo, sé toujou ak moun sa yo ké bonDyé sèvi pou poté solusyon pou péyi yo.

Viv PHTK pou pi piti: 15 ans poun wè kòman sa pwalé, aprè 15 ans an: 2 oswa 3 kandida ki trè avansé nan téknoloji a gen dwa fòmé lòt pati politik oswa nan sak déja la yo pou ranplasé PHTK, pou yo pa kriyé diktatè.

Si pagen konpétisyon sè ké bagay yo paralizé.

Pou kounyé a Jovenel Moise pa nan ran sosyal oken vyé kandida kap bougonnen, paskél pa nan konpétisyon ak pèson.

Talèm pwal chita andedan pwovens Ayiti poum frapé sou moun ak bon jan téknoloji ak puisans internet.

Voryen yo pa menm bézwen pèdi tan yo pou yap babyé kont CEP a ak Jovenel Moise, sé pa pòs Prézidan sèlman ki genyen, al chaché lòt travay poun fè ban parésé.

Viv PHTK.

Related Article:

FLASH: Haiti Human Rights Groups Reject Invitation to Observe 24 January Elections

Haiti Elections Update -- Many Haiti human rights groups like RNDDH tell the Electoral Council they will NOT participate in the upcoming 24 January...

REPLY to this message

Return to Message List