Avèk Prézidan Martelly ak Lamothe pata gen oken...

Patrick Princivil - May 28 2015, 5:45 PM

Avèk Prézidan Martelly ak Lamothe pata gen oken problèm pou yon ladan yo ta Prézidan an 2016 la; mwen pa di pagen lòt kandida nan pati Diaspora a ki ka défan nou-menm Diaspora yo kap viv nan tout lòt péyi étranjé yo, men koté yo?

Tonton makout tap maché fè moun abi nan tout kwen péyi d'Haiti sé vré, ex-madanm ni té répété: kél tap bay nou-menm pèp Haitien yon cigarette poun fimen nan 2 bout, alò sé sa li té di nou avan yo té kité pouvwa a ! Ké yap kité pouvwa a, byen ké sa l'homme di sé pa sa bonDyé di soutou pou bon Chrétien kap priyél sinsè yo.

Dépi Jean Claude fin alé an 1986 rivé jiska 2011 lan bagay yo té krazé nèt, bliyé tranbléman de tè a; mwen sorry pou bon Krétyen ki viktim yo, o kontrè si sé pat tranbléman de tè a ki té pasé an Haiti bagay yo tap ankò pi grave pou klas pòv la.

Noumenm krétyen yo nou viktim tou men sé pap pou lontan.

Nou bézwen yon bon Prézidan ki pap nan patipri kap vrèman défan ni klas riche la, ni klas pòv la tou. Lè nap gadé la marie ! Sa yap fè a pa fè sans menm ! Menm ! Menm ! Menm !

Gadé lè François Duvalier té kandida pou Prézidan d'Haiti.

Yo té fèm konpran malgré lèl té fin mennen kanpagne li, ti group riche ki té métél yo té konpran yo tap pral manipilél tankou yon vyé pòpèt; lè sa a mwen pòt ko fèt men pi gran paranm yo té dim sa, jou li té fin rantré nan palè a, li té mandé moun kité métél yo ! Èskél té mèt al chita sou balkon palè a, ébyen koul té fin pran racine li fixé gro zouzoun ki tap kenbé klas pòv la nan pòvrété sa yo, par ékzanp: zansèt mwen yo té fèm konpran ké si gen anpil nan nou-menm nèg nwè ki pa janm pati nan péyi étranjé ki fèt nan tan 1957-2015; kèlké-swa doktè, ingényè, avoka, juge Haitien étc. nan péyi d'Haiti sé gras a bonDyé nan syèl la e sé gras ak François Duvalier, paské nan plan mulatre yo ak gouvernman Amériken an ak la France sé té pou nou--menm ti pèp nwa a ta dwé fèblantyé, siyé tab nan réstoran nan biznis yo, pran nou fè jéran lakou lakay yo, fanm yo pou té toujou ap fè sèvante, bòn lakay yo, men lè bòn yo faché yo fè yo manjé ak bwè tenten tou, sété sèlman jandam poun ta yé, bonDyé sèvi menm ak méchan poul kèk vyé sistèm moun ap mennen kont nou. BonDyé sèvi menm ak méchan poul change vyé konplo malfèktè ap fè pou kenbé nou nan ésklavage, sa yo ki pi imilyé yo pafwa sé yo li chwazi pou mété lòd nan dézòd. Yo té fè tout konplo pou yo té baré Prézidan Martelly poul pat monté Prézidan an Haiti, li bòs yo nèt e lap bòs yo pou 5 ans, pa fè sòt nou ak sényè bonDyé nou an; li sé chèf tout moun an Haiti.

Mwen blamé Diaspora Haitien an, yo paka dim pou sé jis ti mwen-menm ti papa ki grandi nan laboue rue Pierre Silly- Pétion -Ville ki oblijé mété ansanm ak kèk moun vanyan an Haiti pou té chasé Jean Claude Duvalier sou pouvwa a an Haiti a poutèt kriminèl yo ki tap mal fété e ki tap simen tròp latérè nan péyi d'Haiti.

Yo paka dim pou yap viv tout la a nan Miami, yo wè kijan péyi Amériken - Dominiken ap maché pou sé ti mwen-menm ki oblijé lévé kanpé kont vyé sistèm kap mal mennen klas pòv an Haiti dépui 2008-2014; gouvènman Amériken an okipé Haiti dépi 1915-1934; plis yo kontinyé ap okipé nou de 1934 a 2015 pou kenbé nou nan pòvrété e pou fin ranmasé richès nou nou paka wè ké yo pa renmen nou ké sé sang nou ké yap sousé?

pou Canada paské fòm fè récherche sou sa paské Canada sé yon jèn péyi yo yé dévan Haiti yo dévlopé pasé nou paské sé péyi blan malgré sa toujou sa pa déranjém menm, sé sak fè bib la di nou ké piga jou lè nou wè moun ap progrésé, tèlké mwen-menm ! Mwen plen talan sévré poum tap sakrifyé vim pafwa pandan tout yon jounen pou map lansé flèche sou enemim yo sou bèl politik.com, FaceBook, Twitter ak lòt média yo, sou malfèktè kap mété ak blan Américain pou sousé sang maléré an Haiti ! Sa pata dwé fèt, tout péyi gen pwen fèb yo sé vré, men mwen pap janm mété nan tèt mwen ké gouvernman Canadien ap janm rivé pran kòb nan men Amériken pou kenbé Canadien nan pòvrété; sélon histwa Canadien an: yo krazé 53 million Indiens pou yo rivé koté yo rivé a sé sak fè Indien pa péyé tax au Canada; istwa a di lè yo té fin krazé yo au Canada yo pat ka jwen menm yon Indien pou té kontinyé planté maïs etc. au Canada, sak pat mouri yo sé paské yo té chapé poul yo al Aux- États-Unis ki péyi vwazen yo, fasonm mwè Kandida sa yo ap aji la a si sété yo menm yo tap livré ti rès Indien yo bay Gouvènman Canadien pou fè yo pasé yo tout a linfinitif si gouvènman Canadien an ta péyé yo pou voyé yal tounen pou yo mouri, oubyen yo tap touyé tout Indien sa yo pou lajan sé sa a ki fè nap soufri a wi, nou pagen tèt ansanm.

Mwen pa di ké Gouvènman Canadien an té fè ak Indien an té byen ou té mal, paské bonDyé té pasé wa Saül lòd poul té débalizé tout moun ak bèt ki tap viv nan yon lòt péyi yo, lèl té rivé sé pasa li té fè, li té menm kité Roi a anvi jiskaské sé té Juge Samuel kité oblijé ralé épé li épi li té touyé Roi sa a sé pou sa ki fè ké bonDyé té faché kont Roi Saül épi li té voyé Samuel al jis nan jaden mouton an poul té sakré jèn gason sa ki té rélé David nan jaden mouton an pou té ranplasé Saül e pou té fini ak Golliat ki tap moké pèp bonDyé yo, David té gen gran frè poukisa bonDyé pat chwazi nan pi gran yo?

BonDyé gran-moun li fè sal vlé, sé pou sa ki fè mwen pa pè malfèktè yo.

Nou paka vwazen ak ti Gouvernman Dominiken ké nou tap okipé, mwen pa bézwen konnen ki Dyé yap sèvi: si sé Dyé ki kréyé tout bagay la oubyen lòt ti fo dyé yo, sa a sé biznis pa yo ak bonDyé papa nou ki nan syèl la. Yo paka dim pou gouvènman Haitien pat janm rivé pansé ak dévlopman an Haiti malgré tout bèl baby yo wè nan télévizion mété ak tout lòt péyi pròp ki pa mizérab ké yo vizité, zansèt sa yo sé kaka poule ki té nan sèvo yo.

Klas pòv la, ti machan yo !

An nou montré yo nou sivilizé: pa okipé gran manjè kap pousé nou boulé kaochou, krazé machine, piyé zafè moun pou ti plat manjé ankò, gran manjè yo sé afè yo ké yap réglé, map kontinyé édé nou pou nou jwen solisyon ak pòvrété yo men sé priyé papa bonDyé nou ki nan syèl la, édém nan la prière map priyé pou nou tou. Ouvè zyé nou, nan pyège nou yé la a sé sèl bonDyé papa nou ki nan syèl la ki kap délivré nou.

Mwen bézwen apui nou !

Mwen bézwen apui nou sé pa poum défan pròp intérè mwen nan gouvènman an Haiti ni poum al défan pòche mwen, moun nan Kawfè ka wè ké mwen pa pè manyen pikwa, wou, bourèt mwen pou map travay di nan flanm solèy nan jaden, mwen rétounen vin bay blan an sang mwen paské map viv nan yon péyi moun plis réspékté dwa moun, menm-si péyi blan an chajé ak vòlè men yo pa pwal intérésé vòlè pano solèy nou, battery machine nou etc. Haiti sé lagué chat kenbé yo. Viv nan mitan mas pèp an Haiti sé tout yon pakèt problèm, menm si mwen planté mwen paka planté nan mas pèp la yap vòlè tout sa nou gen nan jaden sa a, sé pou sa map travay di pou nou al viv nan yon téren viège an Haiti ki gen Wifi internet ladan, gras a Dyé mwen jwen yon konpayi ki nan Miami ki établi prèské patou an Haiti pou bati Kay nou vlé a an Haiti, mwen poko kontakté yo, men map priyé BonDyé pou sé yo ki fè nou jwen tè a tou.

Pèp klas pòv yo nou wè ké nap viv prèské san défans an Haiti, pandan nap valé van an Haiti nèg menm ap pasé lajan yo solèy san yo pa kréyé anyen pou édé nou, sa a sé tou pa nou poun fè grèv: an nou tout fè yonsèl poun voté Laurent Lamothe Prézidan, afè kandida ki pa Diaspora yo, pa pèdi tan nou avèk yo pou nal voté pou yo, yo pat janm kanpé sou anyen nou paka janm fè yo konfians ankò.

Sé pou Laurent Lamothe al négosyé ak moun ki pèdi kamyon yo nan Morne kabrit yo ak tout lòt frontyè Dominiken yo. Bay moun yo gro amande ou pénalizé yo pou kontréban men pa sézi kamyon moun pou nap kité yo pouri nan mòrne kabrit ou la douane pou tèt ti bout papyé douane ké yo paka montré nan morne kabrit oubyen nan lòt koté yo, moun sa yo sé atak di pou fè yo korijé, men sé pi myé yo pini chèf police ki nan douane yo, kòman yo fè rivé nan jis morne kabrit avèk marchandize ki sòt Seng Domeng san papyé douane?

Au Canada mwen pa janm tandé yon bagay konsa; sa pa déranjém si yo ta pini chèf douane e pénalizé mèt kamyon yo pou yon $1000 Mériken e plis men pa kenbé kamyon yo sa fè défo.

An nou tout klas pòv la mété ak kèk ti gren Diaspora yo, an nou mété yon tèt ansanm nou voyé Lamothe al Prézidan men ak yon kondisyon, nou pa vlé li répon késyon sa a pandan li kandida a, men sa a pa gen négosyé, sé koul monté Prézidan fòl li ka démoli tout sistèm la mairie yo pou bay bon jan service ak ti machan yo, mwen pa kwè pou yo ta renmen lévé bonè lakay pou yal pasé mizè nan pran ti bout machine, pou al mété ti marchandize, ti bagay pòv a tè bò lari pou la mairie piyé.

Kòm Prézidan Martelly tap pratiké Prézidan san éspérians an Haiti, e mwen aprésyé bon travay Martelly - Lamothe fè nan péyi d'Haiti a, kounyé a yo gen asé éspérians bagay sa yo pap toléré ankò, men li pa bon mézanmi, gadé lè map viré won nan tout ville Canada - États - Unis !

Anpil Chinois, Indiens, ak lòt nasyon yo ap van bò lari yo, moun yo gen bèl ti tant, parapli yo - ké li fè gro lapli yo pagen problèm, gouvernman yo menm bayo aksè pou yo klouré planche, mété bon jan plastic nèf e ki pa dégizé ville yo e mwen kwè moun sa yo fyèr pou péyé gouvernman an tax yo mandé a, ti machan yo trété lari yo tankou pak kochon, paské léta Haitien an pa vrèman fè travay yo;

1.) fò yo gen gro bwat fatra (garbage bin) pou yo jété fatra
2.) fò ta gen yon lwa ki di: pou yon moun chita bò lari a fò moun sa a parè ak yon tant tout nèf, bon jan tab rézonab, moun yo paka ap dévlopé vyé bagay mizérab sa yo pou léta pa di anyen, fò moun sa a chita avèk distance patou an Haiti pou pa déranjé ni machine kap pasé, ni bicyclette si posib e moun sa yo pa dwé déranjé moun kap marché apyé yo.

Mwen pa janm wè klas moyèn nan na ti maché mizérab yo e menm pasé tou pré maché Haitien bò lari a pou yo acheté paské sé tout yon pakèt dézòd. La mairie pi fò nan vòlè afè machan yo tan pou yo nétwayé lari a kòrèkteman.

Nou tandé moun ap rélé tèt yo platform Déssaline, platform justice; Mwen-menm platform pam nan sé Platform Moise ak Samuel ki nan bib la.

Map fè tout éfò mwen poum pa di bagay ki pa San lé ak bétize ankò paské mwen gen yon nan névém yo ki té ékzòtém sou sa, alò map fè tout éfò mwen pou mwen pa bay bagay yo original yo ankò, priyé pou mwen, map voté Laurent Lamothe, men fò kou li monté Prézidan fòl krazé vyé sistèm soufrisken sa yo.

Sa fè wont mézanmi, mwen té Habité Croix des Bouquets, madanm mwen pa menm Haitienne sé mwen ki té toujou al acheté nan maché, paské sé tout yon lanfè soutou lèl fè lapli; gen yon jou bagay yo té rèd nèt: yon pakèt ti jèn gason ak chévé yo kòdé tankou Bob Marley, nèg inpozé moun acheté, nan maché a gro bout baton yo nan men yo tankou yon pakèt lion méchan, machan ap kouri: fwa sa a yo pat piyé afè moun yo, men yo té fè sa sou yon lòt fòm, sété krazé afè machan yo ak kout baton, prèt pou bat machan yo, nan anviron 30 minutes tout ti machan yo té bay lari a blanche, menm mwen-menm mwen té viktim tou paské mwen pat ka jwen ti machan sa yo nan zòn nan poun acheté, pa menm gen yon makèt nan zone nan, malgré sa mwen té wè sé té yon bon travay ké yo té fè a, yo té kanpé la byen rèd tankou yon ké macak pou ap véyé machan yo pou yo pat chita nan plas la sou prétèks yo bloké lari a, tandiské gen asé éspas bò lari a pou ti machan sa yo chita nan yon bò ; gen yon kanal dlo ki fèt byen profésyonèl, si yo ta kouvri li pa tap gen problèm nan sa, bon nou ka wè gouvernman Martelly Lamothe la gen yon vizion pou Haiti.

Mézanmi nou konnen ké mwen alé lakay mwen aprè 3 heures de tan ké mwen pasé nan zòne nan poum té alé nan yon cyber café lè mwen té rivé mwen té wont?

Tout machan yo rétounen chita nan menm plas yo téyé a kòmsi sé pat anyen, sa démontrém ké nèg la mairie yo sé pròp zafè pa yo ké yap réglé, sa vlé di genlè gen yon rakèt ki fèt anba tab, ti machan sa yo fèmen bouche ak yon ti kòb anba tab. Nan ka sa a menm èském ka rété bouche fèmen sanm pa akizé yo?

Épi dom laje wi, e mwen pa pè yo; si sé kout poud ak zombie yo pè, péyém byen map ranjé sa rivé jis sou construction, EDH, CAMEP, la douane, DGI ak tout lòt biro léta yo.

Bouche an bouche yon di lòt kelké-swa kandida ki monté Prézidan an Haiti an 2016 la si li paka bay sèvis sa yo map kanpé avèk nou poun fè grèv, bayo problèm pou yo chanjé sa jiskaské nou jwen yon bon Prézidan Diaspora ki wè kòman bagay yo ap fèt nan gran péyi blan yo, men fwa sa a sé pap menm bagay la, pou ti bout mizisyen ki pa kanpé sou anyen ap vin parèt kòm méyè Prézidan koté mizè nwa ap fini ak pèp Haitien, nou konnen ké bagay yo sé gaté ké yap gaté, an nou fè yon bagay ki rézonab e ki fè sans. Menm -ké nou-menm bon Chrétien yo sé nou-menm ké yo pi méprizé men sa pa déranjém, kounyé a bagay yo pa pwal fasil menm pou nouvo Prézidan sa a si bagay sa yo pa chanjé sé sou boukan difé Prézidan sa a pwal chita travay yon Prézidan sé dwé wè a po vant pèp la, lékol, wout ak dlo pou fè production manjé kouran, l'hopital yo aprè na pansé avèk pakèt gro hotel, bèl kay wout an haut wout anba etc. Tout bon soutou yon séri de wout danjéré an Haiti nap gadé falèze yo anba a sèlman nou fè vizion ké nou nan wout mouri.

Mézanmi Jézi pwal vini pagen intérè ki pou fè nap plédé goumen pou chèze Prézidan, wi sé sa ki bay pi gro lajan an Haiti, men an nou pansé ak pati sa a lèl fin monté sou pouvwa a sé sèl yo menm lè nou pasé bò lakay yo sant poule yo, kodèn, kabrit, bèf, bèl pwason etc. Ap pété nen nou épi nou-menm klas pòv la menm kaka poule la nou paka jwen poun manjé.

An nou révéyé nou ! Viv Lamothe Prézidan ak yon kondisyon, bagay yo klè, mwen konpran sa byen-ké Jean Bertrand Aristide pat gen diplòm nan Science politic.

Apré François Duvalier sé limenm ki té parèt kòm yon nonm ki té kalifyé an Haiti kòm yon prêtre Haitien ki palé 7 langues, ki si, ki sa, men ki pa itil moun anyen: $ 8 million Amériken chita nan men li, kounyé a li ka menm bliyé palé pil language sa yo kél palé a, men sa pa déranjé li ankò li fin riche, gadé kijan nonm té parèt byen jèn sou pouvwa a, men kounyé a tout chévél tonbé tankou yon vyé tonton ranpli ak stress ki paka vwayajé e ki paka fè yon pa, tout sé konsékans péché, Jean Claude Duvalier ki té kon ap réjwi nan lajan, kotél?

Nou pa konnen si BonDyé ki voyé li nan tonbo a an paix koté yo tap pèsékitél sovajeman, nou pakonen si sé jou li ké pou lal rét tan lanfè a, ex- Prézidan Manigat, menm kout baton an sé sèlman Jézi de Nazareth ki konnen sa la fè ak nanm yo.

Menm mwen mwen pakon si map sové ak sim pap sové, lè nap gadé ké Satan ak mové zanj yo, té bon Ange nan syèl la, si papa BonDyé nou ki nan syèl la ka fwé yo a tè byen mal konsa sé paské yo dépasé limit ké BonDyé papa nou te bayo nan syèl la.

An nou luté pou vyé malè sa yo pa rivé nou, plen lajan, plen trip nou chak jou ak diri ak poul, valé drogue ak tafya, bwè tenten nan men ougan ak manbo, sa pap mennen nou oken koté, rémèt clé palè a bay yon bon group Krétyen réligieux pou lavi nou pa pasé mal.

Vyé éstati yo paka banou vi éternèl poukisa nou pa konvèti?

Related Article:

AUDIO: Haiti - Laurent Lamothe Phone Conversation: They added me to the Presidential Candidate list without my Knowledge...

Breaking News... Haiti - AUDIO: A Bombshell AUDIO reveals a Laurent Lamothe conversation where he says with his own mouth: "Stanley Lucas and Ralph...

REPLY to this message

Return to Message List